Tento víkend v nedeľu 26. apríla 2020 bude 34. výročie Černobyľskej katastrofy. Táto skaza bola pomenovaná po Černobyľskej jadrovej elektrárni V. I. Lenina v meste Černobyľ. Tam v noci 26. apríla 1986 vybuchol reaktor typu RBMK-1000, keď prevádzkový inžinier Anatolij Stepanovič Ďatlov vo velíne štvrtého reaktoru nariadil previesť technickú skúšku pri výkone reaktoru 200 MW. Lenže podľa predpisov musel byť výkon reaktoru 700 MW. A tak sa stala obrovská katastrofa ktorá ohrozila celú existenciu sveta. Túto skúšku požadoval sovietsky úrad pre atómovú energiu. Táto skúška mala overiť či čerpadlá budú schopné počas výpadku elektriny naďalej ochladzovať reaktor. Lenže tak sa nestalo a vďaka sebeckej povahe Ďatlova a chybe na reaktore nastal výbuch reaktoru. Popíšme si to podrobnejšie.
00:23 – práve v túto hodinu pred katastrofou padli vo velíne štvrtého reaktoru kľúčové rozhodnutia. Bezpečnosť reaktoru a životy ľudí z elektrárne a okolia boli v rukách troch mužov. Operátor Leonid Fedorovič Toptunov mal za úlohu kontrolovať obrovskú energiu v reaktore. Alexander Akimov bol vedúci zmeny. No najvyššie postavenie tu mal prevádzkový inžinier Anatolij Stepanovič Ďatlov. Bol to veľmi tvrdý chlap so sebeckou povahou pracujúci v tvrdom systéme.
00:29 – výkon reaktoru klesol na 530 MW. Toptunov na nariadenie Ďatlova vypol všetky automatické regulátory reaktoru. V tejto chvíli medzi dvoma operátormi a Ďatlovom prepukol osudový spor o hladinu výkonu reaktoru, pri akej je bezpečné začať s testom. Výkon reaktoru stále klesal a nemal klesnúť pod 700 MW, no Ďatlov aj napriek tomu nariadil pokračovať. V túto noc sa pretli dve osudové okolnosti. Chybná konštrukcia reaktoru a povaha prevádzkového inžiniera A. S. Ďatlova. Inžinieri nevedeli takmer nič o tom prečo a za akých podmienok je tento reaktor pri nízkej teplote nestabilný. Ďalším zlomom okolností bola nepredvídanosť A. S. Ďatlova. Mal v rukách technológiu ktorú chcel ovládať.
00:31 – hádka sa kvôli hladine výkonu reaktoru pri akej môže bezpečnostná skúška začať vyostrila. Výkon reaktoru stále rýchlo a prudko klesal. Túto skúšku požadoval sovietsky úrad pre atómovú energiu preto, lebo bola studená vojna a ZSSR ovládal strach z napadnutia. Ale Ďatlov ignoroval pokyny najvyšších orgánov ako tento test urobiť. Podľa týchto pokynov sa mala skúška reaktoru urobiť pri výkone 700 až 1000 MW, ale A. S. Ďatlov chcel tento experiment robiť pri výkone 200 MW a myslel si, že riziko komplikácií je veľmi malé. Ako tvrdí odborník a vedúci atómový fyzik po černobyľskej havárií Nikolaj Steinberg že vo velíne v tú noc nebol nikto koho by Ďatlov považoval za seberovného. Príkazy na znižovanie výkonu viedli k jeho príliš vysokému poklesu.
00:36 – Nastal nový problém. Voda v bubnoch separátoru bola nebezpečne nízko. Toto mal na starosti vedúci riadiacej jednotky Boris Stoljarčuk. Na takéto poplachy si už zvykol. Bola to skúsenosť všetkých operátorov.
00:38 – Reaktor sa úplne zastavil. Ďatlov urobil osudové rozhodnutie. Nariadil okamžite zvýšiť výkon reaktoru vytiahnutím regulačných tyčí. Bolo to ako stlačiť spúšť. Regulačné tyče sú ako brzda a plyn jadrového reaktoru. Pod 15 metrovým uzáverom reaktoru bolo 1661 regulačných a palivových tyčí ktoré boli spustené do jadra reaktoru. Štiepenie atómov uránu uvoľňuje z palivových tyčí obrovské teplo, ktoré mení vodu na paru a tá poháňa turbínu, ktorá vyrába elektrinu, aby bolo možné túto energiu regulovať. V jadre reaktoru bolo umiestnených 211 bórových regulačných tyčí. Keď sa vytiahnú, výkon reaktoru sa zvýši. Pokiaľ by boli tyče vytiahnutie úplne, inžinieri by stratili možnosť šliapnuť na brzdu. Presne toto však A. S. Ďatlov nariadil.
00:42 – inžinieri aj napriek nesúhlasu z týmto príkazom reaktor opäť spustili. Behom piatich minút sa výkon znovu zvýšil na 130 MW. Ďatlov dosiahol to, čo žiadal.
00:52 – Nastal ďalší poplach. V bubnoch separátoru bolo zase málo vody.
01:03 – Po hádke je vo velíne kľud. Výkon stúpol na 200 MW. Ďatlov nariadil začať s testom.
01:09 – Nedostatok vody spúšťal ďalšie poplašné zariadenia.
01:17 – zostáva 3 minúty do začiatku skúšky. Ďatlov si veril. Nariadil aby sa pri 200 MW nepoužívalo veľa vody a v prípade nutnosti test opakovať. V reaktore nekontrolovateľne rástlo žeravé miesto.
01:21 – Ďatlov nariadil začať s testom. Akimov nariadil zaznamenať všetky parametre turbogenerátorov.
01:22 – Ďatlov nariadil spustiť 2 rezervné čerpadlá. Pri teste sa odpojil pohon obrovskej turbíny, ktorá by mala dobehnúť zotrvačnosti. Medzitým funkciu výroby elektrickej energie pre obsluhu reaktoru prevezmú diesel agregáty. Tie by mali naštartovať do 40 sekúnd.
01:23 – práve bol vypnutý pohon turbíny. Každou sekundu prudko rástol v jadre reaktoru okolo žeravých miest tlak pary. Tento tlak pary zdvihol 350 kg ťažké palivové tyče. Inžinieri museli spustiť AZ-5 kvôli prudkému nárastu výkonu. Akimov spustil AZ-5. Po stlačení núdzového tlačidla AZ-5 sa automaticky spustili do jadra reaktoru regulačné tyče aby obmedzili štepnú reakciu a znížili výkon. To ale malo katastrofické následky a po stlačení tohto tlačidla až do explózie sa výkon zvýšil 100 násobne.
01:23 – do katastrofy zostáva už len pár sekúnd. Tlak pary v žeravom mieste už nebolo možné ovládať. Regulačné a palivové tyče popraskali.
01:23:48 – Reaktor vybuchol.
Niekoľko sekúnd po prvom výbuchu nastala druhá mohutná explózia. Keď sa odtrhol 500 tonový pancierový bezpečnostný uzáver reaktoru a do vnútra prenikol vzduch, z reaktoru sa stal obrovský plameňomet, ktorý vychrlil do atmosféry 55 ton jadrového paliva (10 krát viac ako v Hirošime). Okolo elektrárne bolo rozmetaných 700 ton rádioaktívneho grafitu. Chvíľu po výbuchu bol zaznamenaný telefonát z hasičského dispečingu o požiari na streche štvrtého bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne. O chvíľu na to hasiči prišli uhasiť tento „požiar“, no nevedeli že ich to bude stáť život. Nikto z nich nevedel
že hasia nebezpečne vysoko rádioaktívne jadrové palivo a žeravú suť z reaktoru. Niektorých hasičov z popáleninami na takmer celom povrchu tela previezli do nemocnice v meste Pripiať. Museli si vyzliecť všetko oblečenie ktoré mali na
sebe. Toto vysoko rádioaktívne oblečenie zdravotné sestry s holými rukami hádzali do suterénu tejto nemocnice Toto oblečenie sa tam nachádza dodnes. Hasiči patrili medzi prvých hrdinov a tzv. likvidátorov Černobyľu. Nebyť ich, polovica Európy by sa
navždy odstránila z mapy. Jediný kto z pracovníkov elektrárne na štvrtom bloku prežil je Alexander Juvčenko a ten pravdepodobne so zdravotnými problémami žije dodnes. Ráno všetci nič netušiaci obyvatelia mesta Pripjať ktoré je len 2 km
od elektrárne išli ako každý deň do práce a školy. Podľa týchto obyvateľov bol krásny teplý a slnečný deň, no vo vzduchu bol cítiť pach ozónu ako po búrke a železnú pachuť. Ľudia z okolia sa nepriamo o tejto tragédií dozvedeli až na druhý deň, no bolo im povedané že o tri dni sa vrátia naspäť domov aby zabránili panike. Mohli si zobrať len najnutnejšie veci ako sú doklady, peniaze a cennosti. Mali na to dve hodiny. Ľudia tam museli zanechať celý svoj život. Tieto veci už nikdy nevideli. Jeden starší pán odmietol odísť. Po týždni zomrel. Nevedel aká je vážnosť situácie. Na to, čo sa skutočne stalo svet upozornili až Švédi. Namerali zvýšené hodnoty radiácie ale nevedeli odkiaľ radiácia pochádza, no vedeli že určite zo zahraničia. Pár dní po výbuchu sa les okolo elektrárne sfarbil do červena a v noci dokonca svietil, preto dostal názov Červený les. Zatiaľ černobyľský likvidátori zhadzovali na reaktor tony piesku a kyseliny boritej. Tá utvorila nad redaktorom uzáver ktorý však pod vplyvom vysokej teploty popraskal a hrozil ďalší výbuch. Betónová doska pod jadrom reaktoru sa začala zahrievať a hrozilo že začne praskať a palivo z reaktoru prasklinami presiakne do vody ktorú tam hasiči naliali keď hasili požiar a toto by spôsobilo taký výbuch že by so zemou zrovnalo celý Kyjev a Európa by bola neobývateľná. Túto vodu hasiči odstredili no hrozilo ďalšie nebezpečenstvo. Pod reaktorom bol zdroj pitnej vody ktorá zásobovala celý svet a hrozilo že sa jadrové palivo prepáli až sem. Pod reaktor bolo treba nainštalovať chladiace zariadenie na báze kvapalného dusíku. Nakoniec ale tento priestor zaliali betónom. Reaktor bolo treba uzavrieť aby sa zabránilo šíreniu radiácie. Ale ešte pred výstavbou ochranného krytu (starého sarkofágu) bolo treba zo strechy elektrárne zhodiť vysoko rádioaktívne kusy reaktoru a sute elektrárne. To urobili tzv. Bioroboti (dobrovoľníci) lebo technika vplyvom radiácie zlyhala. Až potom sa mohol začať stavať ochranný sarkofág.
SLOVENSKO A RADIÁCIA
Po troch dňoch svet dostal informáciu že v Černobyľe došlo k výbuchu ale nikto nepovedal aké je to nebezpečné. Ľudia pili rádioaktívne mlieko a nikto im nič nepovedal. Až po pár týždňoch sa dalo nariadenie aby ľudia toto mlieko nepili.
OBYVATELIA MESTA PRIPIAŤ A ČERNOBYĽ
Týmto ľuďom bolo v roku 1986 postavené mesto Slavutyč. Nádherné mesto Pripiať môžeme dnes navštíviť ale nikto v ňom nesmie bývať. Celá 30 km zóna je uzavretá a strážená. V tejto oblasti majú povolenie bývať iba starý ľudia ktorý sa tu rozhodli dožiť. Dnes je takmer celá táto nádherná oblasť v plameňoch a ešte aj dnes sa o tomto požiari veľmi klame tak ako aj kedysi po výbuchu.
Pesnička o Černobyle: https://www.youtube.com/watch?v=iY0_AxAJRfw&feature=youtu.be&fbclid=IwAR2aZi_9cNPsSh32g5shgAB1yysVyQV2H826EE-Vjo3VOQCYDJdLDJE-pXY
Zdroje: https://youtu.be/skmTH11cteI, https://youtu.be/V52XU8AkpWg , http://chernobylzone.sk/