Počas leta som dvakrát navštívil Liptov. Tento kraj, okrem nádhernej prírody, ponúka mnohé kultúrne či historické priestory a budovy.
Obidva razy som bol ubytovaný v nádhernej turistickej lokalite Hrabovo, ktoré je východiskom do Veľkej Fatry. Prechádzka okolo vodnej nádrže je príjemným relaxom pre dospelých, pričom túto aktivitu určite zvládnu aj deti.
Fanúšikov dlhších a mierne náročnejších prechádzok určite poteší mnoho možností na výber. Väčšinu z trás, ak nie rovno všetky, je možné absolvovať aj na bicykli. Osobne som túto možnosť nevyužil.
Pri svojom prvom pobyte som pešo absolvoval trasu Hrabovo-Vlkolínec-Malinô Brdo-Hrabovo. Na zdolanie trate nie je potrebná výnimočná kondícia, no ak nie ste pravidelným turistom, tak sa určite príjemným spôsobom unavíte. Malinô Brdo (alebo aj Malinné) je okrem iného aj lyžiarske stredisko, čiže neprekvapí, že sa na kopec môžete dostať lanovkou. Práve Hrabovo je dolnou stanicou lanovky, ktorá premáva aj v lete.
Vlkolínec, podhorská osada, ponúka ukážku dobového spôsobu života v rázovitej dolnoliptovskej obci, zapísanej v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vznik osady sa predpokladá na koniec 14. a začiatok 15. storočia. Roľnícky dom a dvor v tejto obci je jednou z expozícii Liptovského múzea, ktorú môžete, okrem iného, navštíviť. Okolie Vlkolínca ponúka nádhernú prírodnú scenériu.
Pri svojej druhej návšteve tejto oblasti som mal v pláne prezrieť si viaceré lokality. Absolvoval som prechádzku z Hrabova na Kalváriu, z ktorej je počas letných večerov nádherný výhľad na mesto Ružomberok a okolitú prírodu.
Kultúrnych a historických pamiatok som navštívil viacero. Prvou bola budova Liptovského múzea v Ružomberku.
Veľmi ma prekvapilo množstvo exponátov a rozsah informácií, ktoré som mal možnosť sa dozvedieť. Najviac ma zaujala výstava o Andrejovi Hlinkovi, otcovi slovenského národa. Dozvedel som sa množstvo faktov, ktoré som dodnes nevedel a určite sa na miesto vrátim ešte niekoľkokrát, aby som si svoje poznatky o tomto velikánovi našej histórie osviežil. Budova Liptovského múzea obsahuje výstavy z okruhu viacerých vedných odborov, teda nie iba z histórie. Návštevu priestorov určite odporúčam. Strávil som v nich niekoľko hodín.
Veľký záujem vo mne dlhodobo vzbudzovalo Mauzóleum Andreja Hlinku. To sa nachádza pod kostolom sv. Ondreja. Pri tomto kostole sa nachádza taktiež pamätník Andreja Hlinku či busta biskupa Jána Vojtaššáka.
Mauzóleum je špecifické tým, že sa v ňom telo Andreja Hlinku nenachádza. Jeho pozostatky boli v mauzóleu len od októbra 1939 do februára 1945. Vo februári 1945 ich previezli pred príchodom Červenej armády na iné, doteraz neznáme miesto. Ich osud je dodnes neznámy, telo zmizlo v chaotických časoch na konci vojny. Okolo jeho hrobu existujú legendy, jeho miesto však nepoznáme. Sklenená časť rakvy je prestrelená guľkou. K tomuto činu došlo v roku 1968 v Dóme sv. Martina v Bratislave, kde bola nejaký čas umiestnená. (Text: visit.ruzomberok.sk)
Po návšteve mauzólea moje kroky smerovali do obce Likavka. Pre občerstvenie a načerpanie ďalších síl som si zvolil miestnu reštauráciu na kolibe. Personál vás obslúži v krojoch, ktoré sa dokonale hodia k tematicky doladenému interiéru i okoliu. Držkovú polievku a slovenský tanier, ktorý pozostáva z bryndzových pirohov a bryndzových halušiek môžem len odporučiť.
Moja trasa pokračovala na neďalekú Likavu, kráľovský strážny hrad zo 14. storočia. Po miernom výstupe som došiel k vstupnej bráne tejto zrúcaniny, no keďže som si to dopredu nezistil, tak som prišiel tesne po konci návštevných hodín. Prechádzku ku hradu však neľutujem, poobzeral som si ho zvonku a určite budem rád, ak sa mi niekedy podarí zavítať aj do vnútorných priestorov.
Malá časť liptovského regiónu, ktorú som mal možnosť spoznať, si ma svojou atmosférou a rozmanitou ponukou možností na realizáciu získala. Určite sa budem chcieť na niektoré rovnaké miesta vrátiť aj v budúcnosti – možno aj v inom ročnom období. Ako som z informačných letákov a materiálov z Liptovského múzea mal možnosť zistiť, okolie Ružomberka a samotný Liptov obsahuje ešte mnoho miest, ktoré vo mne vzbudzujú záujem po ich bližšom spoznávaní.
Kraj Jánošíka, zbojníkov a kurucov, ako túto oblasť nášho krásneho Slovenska nazývajú, na mňa urobil veľký dojem a jeho návštevu môžem len odporučiť.
Titulná fotografia: Jaroslav Moravčík
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
