„Očakávanú revíziu zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti po slávnej rozlúčke s Bruselom priniesol integrovaný 114-stranový dokument. Rámec pôsobenia Spojeného kráľovstva mimo EÚ je komplexnejší ako predošlé stratégie a signalizuje éru tzv. globálnej Británie, ktorá ovplyvní (či pozitívne alebo negatívne) nielen Britov, ale aj súčasných spojencov a partnerov.
Dokument v skratke:
Uznáva dôležitosť indicko-tichomorského regiónu pre geopolitický tlak na Rusko a Čínu z juhu. Podstata zapojenia má spočívať v regionálnom obchode (CPTPP), oživení vplyvu v Indii a možnom partnerstve so štátmi ASEAN. Ako kľúčový sa ukazuje plán stať sa „najširšou a najintegrovanejšou prítomnosťou“ akéhokoľvek európskeho národa v regióne. Nejde o módny záujem, ale o pragmatické rozhodnutie. Možno čiastočne o reakciu na (vraj) „zelené riešenia“ EÚ, ktorá tým životný štandard a vlastnú produkciu zdraží natoľko, že časom nebude schopná konkurovať ázijskému trhu už vôbec.
Postoj k Číne je synchronizovaný s Washingtonom. Stratégia ako celok uznáva, že základné britské geopolitické ciele nemôžu byť dosiahnuté samostatne. Kým Rusko je charakterizované ako strategický súper a nepriateľ, Čína je označená za „systémovú výzvu“ so špecifickou ekonomickou úlohou v medzinárodných pomeroch, pre ktorú je potrebný odlišný diplomatický rámec. Ostentatívne sa bude kritizovať napr. porušovanie ľudských práv (Xinjiang, Hongkong, Taiwan), ale aktivite v iných oblastiach (ekonomika, vzdelanie) bude cesta otvorená.
Základný priesečník dokumentu a agendy Levelling Up je posilnenie digitálnych schopností, odvážne investičné záväzky do výskumu a inovačný „motor“ na podporu regionálneho hospodárskeho rastu. Pozitívny príklad úspechu môže byť Harwell Space Cluster. Negatívnym príkladom zneužitia digitálnych schopností je participácia na masovom zbere dát o občanoch štátmi Five Eyes pomocou programov ako Echelon a Prism.
Prehodnotením udalostí posledných rokov si Downing Street uvedomuje, že je potrebné budovať a podporovať národnú odolnosť proti celému spektru rizík. Nezaoberá sa len strategickou rivalitou, hybridnými hrozbami, ekonomikou a civilno-vojenským delením, ale „zavedením celospoločenského prístupu k odolnosti“, ktorý zdôrazní pochopenie, že najlepší základ úspešnej zahraničnej politiky je súdržná a dobre fungujúca spoločnosť. (Aspekt predchádzania hrozieb by bolo dobré vypestovať aj u našich predstaviteľov, keďže im momentálne musí problém vyslovene „padnúť na hlavu“, aby si uvedomili, že vôbec existuje).
Suverenita začína patriť medzi základné národné záujmy Spojeného kráľovstva popri bezpečnosti a prosperite. Pojem, ktorý počas referenda o brexite bol častým a rozdeľujúcim faktorom politickej diskusie, sa ocitol na prominentom mieste strategických záujmov, čím prekvapuje niektorých zo zahranično-politickej sféry. Niet pochýb, že tento aspekt je zásadný a zároveň v britských pomeroch kladie dôraz na širší význam konceptu v ére „šedých zón“, hybridných hrozieb a externých tlakov. Spolupráca v rámci medzinárodných aliancií bude prehodnotená a dokument píše o „nových fórach spolupráce“, čo môže naznačovať väčší prienik v Ázii, nové klimatické iniciatívy a využitie londýnskeho vedenia G7.
Obchod je považovaný za kľúčovú súčasť zahraničnej politiky. Dôvera vlády v životaschopnosť nezávislej obchodnej politiky po brexite vzrástla a stáva sa ústredným bodom prístupu, cez ktorý sa presadzujú diplomatické, bezpečnostné a rozvojové ciele. Prekvapením je obnova záväzku 0,7% HDP („keď to fiškálna situácia dovolí“) na zahraničnú a rozvojovú pomoc, keďže Spojené kráľovstvo si chce vytvoriť obraz hlavného globálneho darcu, veľkorysého národa a „riešiteľa problémov“. Otázka znie, či dotácie budú „riešiť problémy“ alebo len kupovať vplyv cez byrokratov a aktivistov v cudzích štátoch.
Partneri niektoré kroky uvítajú, ale dokument signalizuje možnosť napätia vo vzťahoch. Málokoho prekvapí dôraz na bilaterálnu spoluprácu s európskymi štátmi v oblasti bezpečnosti cez fóra ako NATO. Londýnska stratégia tiež registruje snahu EÚ, ktorá chce byť vnímaná ako silný aktér zahraničnej politiky. To sa v skutočnosti deje len v rovine rétoriky, bezúčelných sankcií a vydávania stoviek rezolúcií, ktoré žiadny relevantný subjekt neberie vážne.
Britské rozhodnutie prejsť na „viac digitálnu“ obrannú schopnosť môže viesť k napätiam medzi spojencami, ako aj v prístupe k Číne. Takisto sa nemusí s pochopením stretnúť „aktívna úloha na svetovej scéne“, čo v niektorých končinách teoreticky spôsobí rovnako nezmyselné iniciatívy ako nedávno v Čiernom mori:
Kto by chcel viac informácií o zahraničnej politike a mať prehľad aj o novej bezpečnostnej stratégie Ruska, stručný sumár nájde tu: