Áno je vidieť, že situácia eskaluje z hodiny na hodinu a pozorujeme vyjadrenia zahraničných tlačových agentúr. Podľa môjho názoru je možné, že sa situácia dostáva do semifinále. Tu nejde iba o politické nezhody, ale hlavne o ekonomické benefity. Vidíme ako prebiehajú dodávky zbraní na Ukrajinu či už z Británie, Kanady alebo pobaltských krajín. Kto bude platiť účet? Treba povedať jasne: občan Ukrajiny.
Diplomatické kroky viaznu a rokovanie v Ženeve okrem stretnutia dvoch ministrov (s vylúčenou účasťou Európy) neprinieslo nič. Myslím si, že toto bude aj precitnutie pre kyjevských politikov. Áno, odporúčanie Kanady smerom k vlastným občanom súvisí s eskaláciou napätia na hraniciach.
Rýchlosť nášho schvaľovania tzv. Dohody o obrannej spolupráci (DCA) je znak, že prípadná konfrontácia sa môže blížiť. A musíme upozorniť, že územie SR je pre USA dôležité. Ľudia to musia vedieť. 14. decembra predstaviť dohodu, nastaviť čas pripomienkovania na Vianoce, pripomienky arogantne odignorovať, získať potlesk prezidentky a na začiatku februára to celé dotlačiť do Národnej rady?
To naozaj svedčí o tom, že niekto si plní domácu úlohu, ktorá však nebola zadaná tu. Kto to pretláča? Minister obrany a minister zahraničných vecí. A do tej rýchlosti zapadá aj marcové cvičenie Saber Strike s tisícmi vojakov a stovkami kusov vojenskej techniky. Časová os má veľkú výpovednú hodnotu. Kto si odnesie tento amaterizmus? Vinníci pohodlne zmiznú a za odmenu dostanú teplé miesta v zahraničí. Odnesie si to len a len občan SR.
Je vhodné vnímať, že potenciálny konflikt v plnej nahote potvrdil nejednotnosť európskych štátov alebo keď chcete, členov NATO. Najmarkantnejšie to vidieť na pozícii Nemecka. Ospravedlnenia za hriechy minulosti (nemeckou ministerkou obrany ministrovi Lavrovovi) ukazuje, že niekto sa snaží rozmýšľať pragmaticky.
Takisto uzavretie vzdušného priestoru pre prieskumné lietadlá je znakom toho, že na konci to môže byť konflikt medzi Európou a RF. Kde sú USA? No predsa pripravení dodávať zbrane, vyzbrojovať „povstalecké armády“, byť koncovým užívateľom ekonomických výhod plynúcich z konfliktu a v pohodlí rátať bankovky.
V dnešnej dobe eskalovať napätie môže len blázon. Kroky Ruskej federácie pri rokovaní s krajinami Latinskej Ameriky alebo Mexikom ukazujú, že Moskva nie je pripravená ustúpiť zo svojich pozícii, pretože už pravdepodobne nie je kam. Čo prinesú prípadné sankcie USA a zákonite aj EÚ? Nič okrem pozadia pre veľkohubé politické vyhlásenia a vyhrocovanie napätia.
Cestou je diplomacia. Ale keď zlyhá, tak konfliktu sa zabrániť nedá. Toto je potrebné vnímať aj u nás, na Slovensku, ktoré je susedom Ukrajiny. Častokrát to sú naši zmluvní spojenci, ktorí vyrábajú bezpečnostné hrozby. A dohoda, vraj o obrannej spolupráci, dostáva Slovenskú republiku jednoznačne do pozície proti Ruskej federácii, čo je pozícia neprijateľná, odmietame ju a toto si slovenský občan nezaslúži.