Uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a následné zahájenie vojenskej operácie na toto územie bolo z hľadiska taktiky geniálny ťah. To však nemení nič na tom, že sa jednalo o narušenie štátnej suverenity Ukrajiny a porušenie viacerých medzinárodných zmlúv.
I keď toto rozhodnutie je rovnako kontroverzné ako vyhlásenie samostatnosti Kosova v Srbsku, stále som mal nádej, že by to mohlo zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu na Ukrajine.
Zmýlil som sa.
Keď som si ráno prečítal správy o zahájení útoku Ruskej federácie na Ukrajinu, neveril som vlastným očiam.
Nie je pre mňa nič smutnejšie ako vidieť dva bratské slovanské národy bojovať jeden proti druhému.
Nerobím si ilúzie o žiadnej z veľmocí, či už je to USA, Čína alebo Rusko.
Preto je potrebné uvedomiť si, že každá veľmoc hľadí predovšetkým na svoje vlastné záujmy.
Z hľadiska geopolitiky je jasné, prečo sa Vladimír Putin rozhodol zahájiť vojenskú operáciu na Ukrajine. Ukrajina sa stala akousi nárazníkovou zónou medzi USA a Ruskom a pre obe strany je toto územie strategicky dôležité.
Nech už sú ale dôvody Ruskej federácie akékoľvek, tento vojenský akt je prejavom agresie a je nutné ho razantne odsúdiť.
Tak ako v každej vojne, aj tu budú najviac trpieť práve civilisti – obyčajní ľudia ako ste vy alebo ja, ktorých nezaujímajú politické hry Ruska a USA, a chcú len v pokoji a v mieri žiť vo svojej vlastnej krajine.
Tento konflikt však nevyriešime ďalšími zbraňami a ďalšími raketami. Slovenská republika sa za žiadnych okolností nesmie vojensky zapájať do tohto konfliktu, pretože obe krajiny sú našimi strategickými partnermi.
Diplomacia je jediné možné riešenie.
Buďte silní bratia, držte sa.