Okrúhle výročie vzniku Slovenskej republiky má úzky súvis aj s činnosťou jednotlivých inštitúcií. Tridsiate výročie si pripomínajú aj OS SR, ktoré prešli skúškami a reformami. Niektoré boli dobré, iné zlé. Hlavne tie podľa hesla „čo krok, to nápad“.
Medzi najhoršie sa riadia tie, ktoré boli kontrolované zahraničnými poradcami. Ich výsledky vidíme. Nízka početnosť príslušníkov, zlá výzbroj, poddimenzovaná organizačná štruktúra a v neposlednej miere profesionalizácia. Zjavne vzďaľuje od občanov, hoci tí sa paradoxne skladajú na plnenie jej funkcií.
Čo vidíme dnes? Prevládajúce plnenie úloh v externom prostredí len preto, lebo si myslíme, že tým budú OS SR lepšie a skúsenejšie. Opak je pravdou. Táto politika je pre ich hlavnú funkciu obranu SR a bezpečnosť jej občanov škodlivá. Slovensko totiž nie je Irak, ani Afganistan. A tieto skúsenosti pre ich fungovanie sú až druhoradé. Preto hodnotenie ministra Naďa je škodlivé ako pre samotné OS SR, tak aj pre Slovensko ako také.
Hodnotiť musia tí, čo v OS SR slúžia. Nie tí, ktorí tam sedia politicky a dočasne. Ozbrojené sily potrebujú reálnu víziu, postavenú na národnom a vlasteneckom princípe. A to aj z dôvodu zmien v globálnom meradle. Keď chceme pomáhať, musíme byť sami pripravení. Nie naopak. A pre OS SR platí dvojnásobne, že suverenita a autonómnosť SR určuje ich postavenie a úlohy. Všetky výmysly si nech pán minister nechá pre seba a jeho „krvnú skupinu“, nie pre občanov SR. Tým nepomáha, ale skôr škodí.