Každý z nás, kto absolvoval dejepis na základnej či strednej škole, musel pri téme Napoleonských vojen zaznamenať jeho vyhostenie na ostrov Elba, následný návrat a slovné spojenie „Sto dní cisárstva“, ktoré sú ukončené jeho finálnou porážkou pri Waterloo. Bohužiaľ, často sa toto fascinujúce obdobie obchádza a spomína sa len vo veľmi hrubých kontúrach.
Po bitke pri Lipsku v roku 1813, kedy bola francúzska armáda porazená sa Napoleon stiahol späť do Francúzska. V marci 1814 bol Paríž obsadený Protinapoleonskou koalíciou. Cisár abdikoval 11. apríla 1814 – potom, čo jeho maršali odmietli uposlúchnuť rozkaz o pochode na Paríž. Víťazné mocnosti ho poslali do exilu na ostrov Elba, ktorý v tej dobe obývalo približne 12 000 obyvateľov. Napoleon dostal vládu nad ostrovom, ležiacim 20 kilometrov od pobrežia Toskánska a bolo mu umožnené ponechať si cisársky titul. Počas svojho panovania na ostrove vytvoril malé loďstvo a armádu, založil bane na železnú rudu a vydal dekréty, ktoré zaviedli moderné poľnohospodárske metódy.
Napoleon sa dozvedel o pláne účastníkov koaličných štátov, ktorí sa začali pravidelne schádzať na Viedenskom kongrese, vypovedať ho na opustený ostrov v Atlantickom oceáne. Taktiež sa k nemu dostali aj správy o občianskej nedôvere Francúzov voči obnovenému režimu Bourbonovcov. Najmä roľníci sa obávali, že stratia svoju zem a situácia sa vráti do obdobia pred revolúciou. Francúzske obyvateľstvo sa s nechuťou pozeralo na to, ako rýchlo sa bývalé veľké impérium zmenilo po koaličných zásahoch. To všetko bolo motorom pre Napoleonov návrat do Francúzska. 26. februára 1815 podnikol útek z Elby spolu s tisíckou verných mužov.
O Napoleonovom „dobrodružstve“ sa dozvedeli aj na Viedenskom kongrese. Habsburský knieža Metternich pri diskusii so zástupcom Francúzska a bývalým Napoleonovým ministrom zahraničia Talleyrandom správne predpokladal, že ich nepriateľ má namierené do Paríža. „Našim záujmom je zaistiť svetu pokoj, ktorý (Napoleon) roky rušil. Bez váhania pošlite k ruskému cisárovi a pruskému kráľovi. Povedzte im, že som pripravený dať svojej armáde rozkaz k opätovnému pochodu do Francúzska. Nepochybujem, že obaja monarchovia budú so mnou súhlasiť,“ vyhlásil Metternich.
Na francúzsku pevninu sa dostal o 2 dni neskôr. Francúzsky ľud ho vítal s otvorenou náručou. Muži sa k nemu pridávali a veľkosť jeho sily rýchlo narastala. Rozkaz na jeho zadržanie dostal 5. regiment vojenských síl. 7. marca na seba narazili. Sebavedomý cisár sa mal priblížiť k regimentu, zoskočiť z koňa a zakričať: „Tu som! Zabite svojho cisára, ak je to vaša vôľa.“.
Odpoveďou vojenského oddielu bol pokrik „Vive L’Empereur!“ (Nech žije cisár!) a spoločne s Napoleonom pochodovali na Paríž. Za spomenutie stojí aj to, ako sa zachoval maršal Ney (ktorý sa počas prvej vlády Napoleona pri jeho rozkaze o pochode na Paríž vzoprel svojmu cisárovi): Vtedajšiemu kráľovi Ľudovítovi XVIII. prisahal, že Napoleona prinesie do Paríža v železnej klietke. So skupinou 6 000 mužov sa vydal proti cisárovej armáde – len preto, aby mu tam prisahal vernosť.
Keď sa armáda dostala k Parížu, mesto bolo nechránené. Kráľ Ľudovít XVIII. aj so svojimi prívržencami mesto opustil. Napoleon mal tak voľnú cestu k trónu, ktorého sa zmocnil prakticky bez jediného výstrelu (niektoré zdroje uvádzajú “takmer bez výstrelu”, pozn.) a obnovil svoje cisárstvo na posledných sto dní. To všetko za menej ako rok od jeho vyslania do exilu na ostrov Elba.
13. marca bol na Viedenskom kongrese vyhlásený za banditu. Veľká Británia, Rakúsko a Prusko spojili svoje sily a vyslali 150 000 mužov, aby ho definitívne porazili. Napoleon Francúzom sľuboval slobodné voľby, politické reformy a nové obdobie mieru. Napriek tomu, že Francúzsko všeobecne prijalo návrat cisára, vo Vendée vypuklo povstanie, kde musel Napoleon vyslať 1000 vojakov.
23. apríla bol vydaný Dodatkový zákon k ústave ríše, ktorý stanovil zriadenie dvojkomorového parlamentu. Dolnú komoru tvorila poslanecká snemovňa v počte 300 ľudí, hornú komoru menoval cisár a bola dedičná. Ak chcel niekto schváliť zákon, tak ten musel prejsť oboma komorami a získať súhlas cisára. 25. mája bola schválená nová ústava. 1. júna začali rokovania novozvolenej komory.
Napoleon pochopil, že Francúzsko potrebuje mier. Mierové ponuky rozoslal hlavám európskych mocností so sľubom, že Francúzsko neprekročí svoje hranice. V snahe rozoštvať koaličný tábor poslal Alexandrovi I. (Rusko) dokumenty, ktoré zostali po Bourbonovcoch. V tých sa hovorilo o tajnej dohode Francúzska, Anglicka a Rakúska proti Prusku a Rusku – neuspel však. Všetky európske krajiny, azda iba s výnimkou Neapolského kráľovstva sa chopili zbraní proti Napoleonovi.
Na začiatku júna dosiahli ozbrojené sily vedené Napoleonom silu cez 200 000 mužov. Rozhodol sa prejsť do ofenzívy a vraziť klin medzi britské a pruské vojská. Francúzska armáda prekročila hranice do Spojeného kráľovstva Nizozemského, dnešného Belgicka.
Na tomto území sa odohrala posledná Napoleonova bitka pri Waterloo. Cisárske vojská boli definitívne porazené, Napoleon bol zajatý a na trón sa opäť vrátil Ľudovít. Následne bol vyhostený na ostrov Svätá Helena v Atlantickom oceáne, kde ho v roku 1821 čakal koniec jeho života.
Priebeh a okolnosti Napoleonovho návratu na trón dosvedčujú veľkosť a charizmu francúzskeho cisára, ktorý sa bezpochyby nezmazateľne zapísal do dejín Európy a zmenil jej usporiadanie.
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
Zdroje:
a) Literatúra
UHLÍŘ, Dušan. Čas kongresú a tajných společností. Praha: Epocha, 2017, s. 27.
b) Internetové zdroje:
https://www.warhistoryonline.com/napoleon/100-days-napoleon-returns-exile-rallying-army-words-alone-m.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Napoleon_Bonaparte
https://tigerdoor.ru/sk/dom/chto-oznachaet-100-dnei-napoleona-sto-dnei-vtoroe-otrechenie-prebyvanie/
Zdroje obrázkov:
Titulná fotografia
– http://www.hieu.eu/destination/western/belgium/post/Napoleonswaterloo?lang=en-US
1 – https://api.time.com/wp-content/uploads/2015/02/napoleon.jpeg?w=800&quality=85
2 – https://www.warhistoryonline.com/wp-content/uploads/2016/04/Napoleon_returned-640×464.jpg
3- https://www.warhistoryonline.com/wp-content/uploads/2016/04/Charge_of_the_French_Cuirassiers_at_Waterloo-640×401.jpg