7. mája bolo výročie udelenia erbovej listiny pre mesto Košice z roku 1369. Erb bol udelený na základe erbovej listiny panovníkom Ľudovítom I. z rodu Anjouovcov. Bola to vôbec prvá erbová listina udelená mestu v Európe. Ľudovít Veľký vôbec ako prvý panovník prekročil hranicu udeľovania erbov výlučne fyzickým osobám.
V texte erbovej listiny sa píše: „My Ľudovít, z Božej vôle kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás líniu modrej farby a troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369.“ (7.mája)
Ladislav Vrtel, heraldik, historik a archivár, vo svojej knihe Osem storočí slovenskej heraldiky píše: „Toto udelenie erbu je dôležité z viacerých dôvodov. Jednak preto, lebo je to najstaršie známe udelenie mestského erbu listinou, ale tiež preto, že sa v mestskom erbe, odvodenom od štátneho, už objavuje nový panovnícky erb s ľaliami a pruhmi. Na základe udelenia začínajú Košice používať erb, ktorý je na prvý pohľad variantom rodového erbu panovníckej dynastie.“
Podľa Vrtela je dôležitá forma zavedenia tohto erbu. „Kým v predchádzajúcom období si tak šľachtici, ako aj mestá v podstate voľne volili svoje symboly (táto prax sa zachovala aj v nasledujúcom období), predsa sa už erb udelený panovníkom považoval za cennejší,“
„Je to dokázateľne prvá zachovaná erbová listina pre mesto v Európe, a keďže inde erby nepoužívali, tak aj na svete,“ hovorí archivár Martin Bartoš. „Netvrdíme, že neexistovala nejaká staršia listina, alebo, že to je prvý erb, aký mesto kedy používalo, pretože aj v Uhorsku niektoré mestá používali erb ešte skôr. Košice sú však jedinečné v tom, že majú erbovú listinu.“
Panovník v danej dobe udeľoval právo používať erb ako výsadu príslušníkom šľachty, udelenie takéhoto znaku mestu bolo výnimočné. Svedčí o tom aj obsah dokumentu z roku 1369. „Je to veľmi strohá listina. Obsahuje len popis štítu erbu, ani nie úplný erb, ako bolo vtedy zvykom. Na tom vidieť, že panovník ani veľmi nevedel, ako má vlastne taký mestský erb vyzerať,“ priblížil Bartoš pre TASR.
Pri získaní vlastného erbu Košice ťažili z priazne anjouovských kráľov. Prejavila sa tu aj významná pomoc mesta Karolovi Róbertovi, otcovi Ľudovíta Veľkého, v známej bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, v ktorej uhorský panovník porazil mocný rod Omodejovcov.
Maľba erbu udeleného Košiciam v prvej listine chýba. Ako skutočný dôvod sa uvádzajú rozpaky, pokiaľ ide o ďalšie súčasti erbu – prilbu a klenot – v prípade mestského erbu. Košice však usilovali o doplnenie svojho erbu, čo však v konečnom dôsledku trvalo až 133 rokov. V roku 1423 nad štít pribudol anjel a v roku 1502 na horný okraj štítu aj dve prilby s klenotom.
Opis erbu (v heraldickej reči blazón) podľa najstaršieho vyobrazenia v listine z roku 1423 znie: V modrej hlave sedemkrát strieborno-červeno deleného štítu tri zlaté ľalie.
Pozoruhodné je, že Košice dostali celkovo až štyri erbové listiny, tzv. armálesy, každú od iného kráľa
Pri určení obsahu košického znaku Ľudovít Veľký vychádzal z vlastného erbu. Druhý armáles udelil mestu v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský, ďalší v roku 1453 Ladislav V. a štvrtý v roku 1502 Vladislav II. Jagelovský. Všetky štyri dokumenty sú uložené v mestskom archíve. Tým posledným získali Košice podobu erbu, ktorú používajú dodnes.
Socha Košického erbu je umiestnená v centre mesta na Hlavnej ulici, v Južnom parku za kaplnkou sv. Michala, neďaleko Dolnej brány. Na podstavci erbu je znázornený aj vývoj jeho podoby. Autorom sochy je akademický sochár Arpád Račko. Socha bola slávnostne odhalená v roku 2002 pri príležitosti 500. výročia udelenia štvrtej erbovej listiny mestu Košice.
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
Zdroje:
a) Literatúra
VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin: Vydavateľstvo Matice Slovenskej, 2017. s.95-96.
b) Internetové zdroje
https://www.teraz.sk/kosicky-kraj/erbova-listina-mesta-kosice/93347-clanok.html
https://www.kosice.sk/mesto/erb-mesta-kosice
https://www.kosice-estranky.sk/erbove-listiny-mesta-kosice/
https://www.keturist.sk/info/kam-za-pamiatkami/kam-za-pamiatkami-smer-kosice/socha-anjela-s-erbom-mesta-kosice/
Zdroje obrázkov:
Titulná fotografia: https://cloudia.hnonline.sk/r1200x/d7be682f-370c-4f51-afaf-9ae0b98e8407
1) https://www.aktuality.sk/fotogaleria/478610/miesto-kde-kosice-dostali-to-co-mu-ine-mesta-zavideli-hrad-diosgyor/2/
2) https://www.teraz.sk/kosicky-kraj/erbova-listina-mesta-kosice/93347-clanok.html
3) https://www.kosice-estranky.sk/erbove-listiny-mesta-kosice/#nanogallery/ngy2p/AGiumsHRjOhr3–qguNf3E7YQsThBU8Kx0exRGc2vKCj6QdZ2RRD0mF2AWFaGXzvbh6txHQq4NlD/AGiumsGDuZN4sLFLKDVxkMfNTXREM-aGMvtm8-mDjAkZZdpgq1wpQOoywrVdh3Pu9g_pzVxZed51Uuq0BgbtF4urDgRRG78QlA
4) https://www.keturist.sk/info/kam-za-pamiatkami/kam-za-pamiatkami-smer-kosice/socha-anjela-s-erbom-mesta-kosice/
5) https://kere.sk/wp-content/uploads/2018/04/erb.jpg