Čo vlastne vytýkal generálny prokurátor návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými?
V súčasnosti v Slovenskej republike rezonuje medzi odbornou ale i laickou verejnosťou téma obrannej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, a to ako výsledok prebiehajúcich rokovaní a uzatvárania medzinárodnej bilaterálnej zmluvy medzi týmito štátmi, ktorá bola v rámci legislatívneho procesu Slovenskej republiky predložená do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Táto zmluva by bezpochyby prešla legislatívnym konaním bez vážneho povšimnutia verejnosti, nebyť zásahu generálnej prokuratúry, ktorá si v rámci MPK uplatnila k návrhu dohody 35 zásadných pripomienok, pre ktoré návrh dohody odmietla ako celok. A tým sa rozprúdila debata o potrebe a bezpečnosti jej uzatvárania, pričom verejnosťou sa ozývajú hlasy o jej nevyhnutnosti, posilnení obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky, ale aj rôzne obavy vyplývajúce z legitímnych výhrad generálnej prokuratúry, ako orgánu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti. Napriek tomu, že mnohí vrcholní štátni predstavitelia túto dohodu obhajujú, pričom výhrady generálneho prokuratúra považujú za bezpredmetné, hlasy starostov a obyvateľov dotknutých obcí, ale i mnohých odborníkov z praxe, hovoria dohode jasné nie. V záujme vyvrátenia dezinformačných a konšpiračných úmyslov na predložený návrh dohody Vám v skrátenej a zjednodušenej podobe predkladáme prehľad najdôležitejších pripomienok generálnej prokuratúry k návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v MPK uplatnila o.i. nasledovné zásadné pripomienky:
- Uzavretím dohody dôjde ku generálnemu oslobodeniu od daní pre všetkých príslušníkov ozbrojených síl USA a „závislých osôb“ (DPH, poplatky, licenčné poplatky ani podobné poplatky z nákupu, vlastníctva, držby, používania, vzájomného prevodu, alebo prevodu v súvislosti s úmrtím, ich hmotného hnuteľného majetku dovezeného na územie Slovenskej republiky alebo tam nadobudnutého pre vlastnú osobnú potrebu, cestné dane, registračné a licenčné poplatky), pričom pojem závislá osoba nie je v dohode bližšie definovaný. Z výhrady generálneho prokurátora: „Nie je zrejmé prečo napr. vojaci, resp. ich rodinní príslušníci USA, ktorí v podstate budú vykonávať služobný pomer obdobný služobnému alebo pracovnému pomeru domáceho obyvateľstva, by nemali platiť DPH a pod.“ čl. 17 ods. 1
- Nielen príslušníci ozbrojených síl USA, ale aj dodávatelia USA sú oslobodení od všetkých daní, vrátane dane z príjmov právnických osôb, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, vyplývajúcich výlučne z dodania tovaru alebo služieb ozbrojeným silám USA alebo z výstavby zariadení pre ozbrojené sily USA. Takíto dodávatelia USA tiež nebudú podliehať akémukoľvek druhu dane z príjmov alebo zo zisku zo strany Slovenskej republiky alebo jej územných celkov na tú časť ich príjmov alebo zisku, ktorá plynie zo zmluvy alebo zo subdodávateľskej zmluvy s ozbrojenými silami USA. Uvedené de facto znamená, že títo dodávatelia sú zbavení akejkoľvek povinnosti voči SR, pričom z návrhu nie je zrejmé, či sa jedná aj o „komerčné spoločnosti“. Takéto ustanovenie je podľa názoru GR v rozpore nielen s právnym poriadkom SR, ale aj s princípmi medzinárodného daňového systému.
- Slovenská republika ako zvrchovaný a suverénny štát sa zaväzuje vytvárať osobitné postavenie pri prijímaní noriem pre špecificky vyhradenú skupinu subjektov. „Slovenská republika bude implementovať zákony, predpisy a normy o životnom prostredí, zdraví a bezpečnosti s náležitým ohľadom na zdravie a bezpečnosť ozbrojených síl USA, závislých osôb a dodávateľov USA.“ Generálny prokurátor na margo tohto ustanovenia argumentuje, že uvedené normy majú byť prijímané tak, aby bolo zohľadnené zdravie a bezpečnosť všetkých členov celej spoločnosti, teda vrátane záujmov všetkých jej obyvateľov, nielen USA. – čl. 27
- Dohoda sa uzatvára na dobu 10 rokov s automatickou možnosťou jej predĺženia, pričom túto dohodu prakticky nemožno vypovedať v lehote prvých 10 rokov, a to ani pri jej porušení. „Počiatočné obdobie platnosti tejto Dohody je desať (10) rokov. Po počiatočnom období zostáva Dohoda platná, ale ktorákoľvek zo Strán ju môže vypovedať s 1-ročnou výpovednou lehotou písomným vyhlásením zaslaným druhej Strane diplomatickou cestou.” – čl. 30
- Článok 3 návrhu dohody umožňuje druhej zmluvnej strane bezplatné užívanie majetku, ktorý nie je len vo vlastníctve SR, ale aj tretích osôb. Uvedené znamená obmedzenie vlastníckych práv nielen štátu, samosprávy, ale aj ostatných fyzických a právnických osôb, a to bez primeranej náhrady (nájmu).
- Jedná sa teda o bezodplatné poskytnutie nehnuteľností Spojeným štátom americkým, avšak v prípade, ak dôjde k zhodnoteniu majetku, SR je povinná zhodnotenie preplatiť. V prípade vzniku škody na majetku SR, USA nemá povinnosť túto škodu nahradiť – čl. 5
- Generálny prokurátor ďalej vytýka návrhu dohody možnosť neuplatnenia akýchkoľvek nárokov občanov SR na náhradu škody – „Príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností.“ – čl. 15
- Spojené štáty americké majú právo zamestnávať miestnych civilných zamestnancov, pričom títo zamestnanci nebudú sociálne zabezpečení (nie je povinnosť USA platiť týmto zamestnancom nemocenské, starobné, invalidné poistenie). „Zamestnávanie miestnych civilných zamestnancov ozbrojenými silami USA neukladá ozbrojeným silám USA žiadne povinnosti v súvislosti so slovenskými zákonmi o sociálnom zabezpečení.” – čl. 24
- Nemožnosť kontroly rozmiestneného vojenského materiálu zo strany Slovenskej republiky, tzn. aj nemožnosť kontroly prítomnosti príp. jadrových zbraní na území SR „Rozmiestnený materiál ozbrojených síl USA a zariadenia alebo ich časti určené na skladovanie takéhoto rozmiestneného materiálu budú využité výlučne na použitie ozbrojenými silami USA. Ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad prístupom k takémuto rozmiestnenému materiálu, jeho používaním a nakladaním s ním a budú mať neobmedzené právo kedykoľvek takýto rozmiestnený materiál vyviezť z územia Slovenskej republiky.“ – čl. 4
- Generálny prokurátor považuje vzdanie sa prednostného práva na výkon trestnej právomoci zo slovenskej strany za nebezpečný precedens, ktorý nemá v histórii Slovenskej republiky obdobu. – „Tak z predkladacej správy, ako ani zo samotnej Dohody nevyplýva, akým spôsobom chcú kompetentné orgány Slovenskej republiky chrániť Ústavou SR garantované práva fyzických osôb, štátnych občanov SR, v prípade porušovania trestnoprávnych noriem príslušníkmi ozbrojených síl USA nachádzajúcimi sa na území Slovenskej republiky.“ – čl 12
- Rozšírenie policajnej právomoci orgánov ozbrojených síl USA z hľadiska miestnej príslušnosti na akékoľvek miesto na území SR pri zachovaní podmienky prítomnosti príslušníkov ozbrojených síl USA – čl. 14
- Vylúčenie možnosti predložiť zmluvu akémukoľvek rozhodcovskému orgánu alebo súdu – Nebude možné legálnymi prostriedkami vymôcť prípadné porušenie zmluvy, zmeniť jej obsah a pod – čl. 29
- Generálny prokurátor ďalej namieta, že v zmysle predkladacej správy sa uzavretím tejto dohody posilní bezpečnosť a obranu SR, avšak z predloženého návrhu žiadny z vyššie deklarovaných cieľov explicitne nevyplýva, jednotlivé práva a povinnosti sú stanovené jednostranne (v prospech americkej strany a „práva vlajky“), rozširuje sa existujúci právny rámec „acquis NATO” (zmlúv SOFA), a to bez akéhokoľvek prvku reciprocity a bez aspoň približne obojstranne vyváženého postavenia strán – partnerov (partnerstva), a to v zjavný neprospech fyzických osôb, právnických osôb a štátu – Slovenskej republiky.
- Ďalšie výhrady GP spočívajú aj v tom, že slovenské orgány budú vydávať bezplatne poznávacie značky pre služobné, netaktické vozidlá a civilné poznávacie značky, ktoré sa nebudú odlišovať od poznávacích značiek vydaných slovenským obyvateľom, pre súkromné motorové vozidlá príslušníkov ozbrojených síl, dodávateľov USA a závislé osoby (čl. 9), pričom v návrhu dohodu chýba vyjadrenie povinnosti pre ozbrojené sily USA dodržiavať pravidlá a predpisy o cestnej premávke platné na území SR
- návrh Dohody má mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené výhrady, ale aj mnohé ďalšie predložené generálnym prokurátorom vrámci MPK, ide podľa generálneho prokurátora o tak zásadné otázky verejného záujmu, o ktorých by v zmysle Ústavy SR mala rozhodnúť verejnosť referendom, tak ako to predpokladá v čl. 93 ods. (2) Ústava SR: „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“ – Návrhom Dohody by sa mali vytvoriť podľa jej prílohy dve lokality (vojenské letiská) úplne pod kontrolou ozbrojených síl amerického partnera na výsostnom území Slovenskej republiky, kde slovenská strana sa podľa návrhu má vzdať výkonu štátnej moci spočívajúcej v kontrole pohybu osôb, techniky, majetku, kapitálu, má súhlasiť so zásahom do vlastníckych práv, vzdáva sa hmotnoprávnej a procesnoprávnej trestnej a inej jurisdikcie, čím dochádza k stretu práv upravených Ústavou SR a právom EÚ. „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, generálna prokuratúra dáva k návrhu Dohody ako celku negatívne stanovisko a túto odmieta pre jej jednostranné, nevýhodné podmienky, ktoré môžu ohroziť suverenitu Slovenskej republiky a tiež pre možný rozpor s Ústavou SR a právom EÚ.“
Záverom si dovolíme poznamenať, že vyššie uvedené pripomienky sú len zlomkom z pripomienok, ktoré predložil GP v rámci MPK, avšak vláda tieto pripomienky úplne odignorovala a žiadnym spôsobom tieto pripomienky vecne nevyvrátila. Jedná sa však o pripomienky jedného z najvyšších orgánov garancie práva na Slovensku, ktorý má byť garanciou zákonnosti a dodržiavania právnych predpisov SR.
Interpretačnú doložku ako podmienku podpisu tejto dohody prezidentkou SR však nemožno považovať za relevantnú odpoveď zodpovedných osôb, nakoľko táto doložka nevyvracia výhrady generálneho prokurátora a neobsahuje akúkoľvek zmenu vytýkaných ustanovení. Jedná sa o jednostranné vyhlásenie Slovenskej republiky, pričom toto vyhlásenie nie je právne záväzné, ale je len vyjadrením „bona fide“ jej signatárov. Nie je však „dobromyseľnosť“ a konanie v záujmoch Slovenskej republiky základnou podmienkou výkonu štátnej moci zo strany jej predstaviteľov?