„To, čo je dnes vidieť v Afganistane, je realita pôsobenia vojsk USA v zahraničných operáciách. Vytváranie tzv. koaličných zoskupení pri „exporte mieru“ v rôznych oblastiach sveta má vniesť dojem, že medzinárodné spoločenstvo je hybný motor aktivít.
Prečo skoro vždy koalícia? Lebo sa ľahšie presadzujú skutočné záujmy, ktoré sú niekedy výrazne za hranicou udržania mieru a presahujú medze geopolitiky. Toto myslenie sa v Afganistane opakuje. Chybné strategické uvažovanie a prehnanú iniciatívu Pentagónu pri vstupe do Afganistanu pred 20 rokmi začína pociťovať aj medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti, teda aj Slovensko. Operačné postupy USA a NATO v Afganistane sa ukazujú ako krajne neúspešné!
Taliban zosilnel aj zásluhou Spojených štátov a jeho dnešné ťaženie spôsobí výraznú migračnú vlnu do Európy. Ako postupuje Biely dom? Posiela 3000 vojakov na ochranu vlastnej ambasády. Počujete dobre: vlastnej ambasády, ktorú zanechal ústupom, resp. útekom z Afganistanu.
Rokovania s Uzbekistanom, Tadžikistanom a Kazachstanom, následne s Kosovom a Albánskom o prijímaní utečencov z Afganistanu je len priznaním chybných vojenských, ale hlavne politických rozhodnutí. Treba zvýrazniť, že v prípade novej migračnej vlny ide o zjavné bezpečnostné riziko aj pre Slovensko a celú Európu. Tu nejde totižto o migráciu ako ju poznáme, ale o prípadnú „vendetu“ Talibanu všetkým kolaborantom spojeneckých vojsk bez ohľadu na miesto pobytu. Dopad výrazne pocítia samozrejme aj ich rodinní príslušníci, ktorí v Afganistane zostanú žiť.
A tu je na mieste otázka: dokážeme chrániť svojich občanov pred týmto nebezpečenstvom? Čo ak bude nastolená otázka o Slovensku a prijímaní utečencov? Ako táto nesuverénna vláda rozhodne?
Občan by mal takisto vedieť koľko nás pôsobenie v Afganistane stálo, koľko našich vojakov zahynulo a čo Ozbrojeným silám SR prinieslo v rámci operačných postupov a výcviku. Verím, že odpovede by verejnosť nemilo prekvapili.“