Začala sa nová doba. Výsledky volieb zmenili pomer síl na Slovensku a zrazu tí, čo robili najväčšie neprávostí kričia. Žeby zacítili, že sa blíži spravodlivosť? Že sa dokonca nebezpečne priblížila k nim? Je to vcelku možné a vôbec ma to neprekvapuje. Lebo vedia čo napáchali. A vieme to aj my.
Ja sa držím pravidla, že za všetko dobré treba byť vždy vďačný, ale zároveň ku všetkému zlému sa treba postaviť nekompromisne a rázne. A je skutočne jedno či ide o Matoviča, Naďa, Miklca, Hegera, Sulíka, alebo kohokoľvek z ich tábora. Musia pochopiť, že ich trojročné divadelné vystúpenie o demokracii sa skončilo a nastúpila realita. Prišla hodina pravdy o tom kto sú, čo predstavujú a koho záujmy presadzujú. Ako prví ich demaskovali voliči a aj ich ‚ocenili‘. Teraz je na rade politika, ktorá ich bude ‚šacovať‘.
Čo je však isté, že doba do ktorej vstupujeme má k spomínanej demokracii určite bližšie než dokážu spomínaní pani vstrebať.
Hovorím o tom, že v systéme skutočného rešpektovania demokratických výsledkov je bežné, že po voľbách neodchádzajú len ministri, ale aj ich najbližší spolupracovníci. Je smiešne a úsmevne, ako zároveň aj smutné, keď sa ozve PS a hlavne jeho málo kompetentný predseda Šimečka. Miesto toho, aby verejne vysvetlil svoje osobné prepojenie na Nadáciu otvorenej spoločnosti, tak blúzni o narušení princípov právneho štátu a touto tézou straší verejnosť.
Takto teda vyzerá aktuálna opozícia – smutno, smiešne, úboho, nekonzistentne a hlavne bezobsahovo. Ale kričia hlasno. Pritom však nestíhajú vnímať realitu a teda nepochopili, že občania si vo voľbách vybrali a jasne vyjadrili, čo si želajú. A kto toto nevie prijať, ťažko sa môže radiť k demokratickým politikom a mal by asi radšej opustiť politický ring.