Medzi tieto sny patrí vojenská pomoc Ukrajine a modernizácia OS SR. Na úkor posilnenia obranyschopnosti, na úkor kvality techniky, čo bude v neprospech občanov a ich bezpečnosti. Čo to bude v praxi znamenať? Doplnenie technikou, ktorá nie je nová, napr. obmena tankovej techniky nemeckými Leopardami.
Hospodáriť sa musí, zvlášť keď pracujete pre štát. Pán minister pracuje pre štát? Pre ktorý? Všetky jeho kroky vedú k oslabeniu našej bezpečnosti a obranyschopnosti. A to ešte nehovorím o personáli a jeho nulovej motivácii k ďalšej službe v tomto období. Tá motivácia by mala pozitívna a musí mať svoje pravidlá, ktoré sú jasné a zreteľné nielen do vnútra, ale hlavne navonok do spoločnosti. A nesmú byť robené na úkor ľudí. Toto je ten bod, odkiaľ už nie je pre súčasnú koalíciu a ministra Naďa návratu.
Tento predstaviteľ uplatňuje iba „rezortizmus“ bez sociálneho dopadu na tých, ktorí spoločnosť držia nad vodou. Áno, štát držia ľudia práce, ktorí na tú proklamovanú modernizáciu dennodenne prispievajú. A minister to v žiadnom vystúpení nespomenul.
Práve naopak. Sníva o príspevku do NATO vyššom než 2%. Prečo asi? Iba snaha plniť to, čo sa žiada, pokiaľ možno na viac ako 100%. Čo na tom, že občan krváca? Veď ten nie je pre neho zaujímavý. Pre ministra to je všeobecne „len dezolát“ ako sa sám vyjadril. Toto máme v súčasnej koalícii: prisluhovačov na úkor čestných a pracovitých občanov.
Ukazuje sa, že keď dáte moc do rúk ľuďom ako Naď, tak zistíte, že sa stávame závislý iba na zbytkoch krajín, ktoré sa zbavujú toho, čo sami nepotrebujú. Najhoršia je pomoc zadarmo alebo symbolické euro. Ono to dobre znie, ale postupné investície do servisu a výcviku vyjdú viac než je technika hodná. A dovtedy budeme aj pre spojencov zaujímaví. Kým budeme platiť za starú techniku.
Slovensko, spoločnosť i občan musia vidieť, že každá investícia do OS SR musí byť nadčasová a nie kozmetická len preto, aby minister uspokojil vlastné ego.
Snom ministra obrany by mal byť občan. Ten, ktorý ho omylom volil, ale aj ten, ktorý má iný názor. Ale on také sny nemá. Za tie by ho totiž nikto nepochválil ani v Bruseli a tobôž nie za morom. Pracovať v neprospech SR je ďaleko za čiarou a tento pán si to žiaľ neuvedomuje. Tu treba povedať, že je to v tejto chvíli na jeho vlastnú škodu. A nielen na jeho, lebo občan nezabúda. Takže nech sníva ďalej, len aby ho tie sny v budúcnosti nedobehli.
