Zlepšenie zdravotníctva alebo peniaze do rúk súkromným zdravotníckym spoločnostiam? Vláda Slovenskej republiky sa po vláde Petra Pellegriniho snaží dokončiť stratifikáciu nemocníc, ktorá neznamená nič iné ako ich rušenie.
Preto je v legislatívnom procese návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Slovenské zdravotníctvo sa má prispôsobiť návykom a životnému štýlu občanov nášho štátu a nemá vychádzať z kopírovania západného systému zdravotnej starostlivosti, v ktorom napríklad matky po pôrode si musia na starostlivosť o svoje deti brať dovolenku, pretože ich systém zdravotného poistenia nepozná inštitút materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
Ale vráťme sa k nemocniciam. Tento komplikovaný návrh zákona vnáša už v súčasnosti do neprehľadného systému zriaďovania a rušenia nemocníc, zriaďovanie nových nemocníc podľa poskytovania programových profilov, ktoré rozdeľujú nemocnice na nemocnice: a) národnej úrovne, b) koncovej úrovne, c) komplexnej úrovne, d) regionálnej úrovne, e) komunitnej úrovne.
O zaradení ústavnej starostlivosti do medicínskych služieb a ich úrovní, o zaradení medicínskych služieb do programov a ich úrovní, o programových profiloch pre každú úroveň nemocnice a o podmienkach kategorizácie ústavnej starostlivosti rozhoduje ministerstvo zdravotníctva kategorizáciou ústavnej starostlivosti na základe záväzného odborného stanoviska kategorizačnej komisie pre ústavnú starostlivosť. Bude teda rozhodovať komisia, ktorá bude politickým nástrojom ministra zdravotníctva a každý minister bude môcť určovať nové zloženie komisie.
Celý zákon je definovaný tak, že nemocnicu zaraďuje ministerstvo zdravotníctva. Takto sa však kvalita pre pacientov nezískava, pretože ak všetky nemocnice budú poskytovať zdravotnú starostlivosť v nejakom stupni kvality, vstup ďalšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý by mohol priniesť nové „know how“, ako i benefit pre pacienta bude závisieť od vôle ministerstva zdravotníctva. Veľký problém, ktorý touto právnou úpravou vznikne je, že kvalitu vlastne budú určovať komisie zložené z ľudí, ktorí budú pôsobiť v spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú napríklad zdravotníctvom alebo môžu pracovať v jednotlivých nemocniciach a nebudú mať záujem zvyšovať kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Základným parametrom na to, aby ministerstvo zdravotníctva zriaďovalo tieto druhy nemocníc je finančná udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov, ktoré však nezabezpečuje iba spád (geografické územie, ktoré zahŕňa spádový obvod)), ale aj skladba výkonov, ktorú návrh zákona obmedzí.
Okrem toho sa budú prehodnocovať a prerozdeľovať obvody najmenej raz ročne. Nebude takéto prerozdeľovanie vnášať do tohto systému nestabilitu? Vôbec nie je naznačené ako bude prebiehať, aké majú byť kritériá. Tak ako je to navrhnuté bude tento nástroj možné použiť akokoľvek, aj na splnenie subjektívnych záujmov.
Pokiaľ dôjde k zániku ambulancie uvoľní sa obvod, ktorý nebude obsadený novým lekárom a bude sa čakať rok na prehodnotenie – to je na jednej strane. Na druhej strane po prehodnotení môže dôjsť k zániku obvodu, ktorý ale bude možno neskôr obnovený, keď sa nájde nový lekár. Stanovenie obvodov má byť fixné a prehodnotenie len v presne vymedzených odôvodnených prípadoch, ktoré určuje zákon. Otázkou je do akej miery sa bude môcť rozširovať obvod existujúceho lekára v prípade zániku ambulancií, a ako bude stanovené a posudzované jeho únosné pracovné zaťaženie.
Keď si rozoberieme iba definíciu „nemocnice komunitnej úrovne“ v § 8 návrhu zákona nie sú uvedené podmienky pre tvorbu siete nemocnice komunitnej úrovne. Pričom podľa príloh návrhu zákona komunitná nemocnica musí mať povinný program a môže mať niekoľko voliteľných programov. Voliteľný program je doplnkovým programom? Poskytovanie zdravotnej starostlivosti komunitnej nemocnice nebude uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, keďže podľa § 10 ods. 6 sa nemocnica komunitnej úrovne nezaraďuje do siete kategorizovaných nemocníc, ak neposkytuje doplnkový program schválený ministerstvom zdravotníctva. Ak sa komunitnej nemocnici schváli doplnkový program, mala by byť zaradená do siete kategorizovaných nemocníc a preto by mali byť určené podmienky pre tvorbu siete aj pre komunitnú nemocnicu. Je to teda účel, aby o nemocniciach v malých mestách rozhodovali úradníci na ministerstve zdravotníctva? Aby sa do zákonov vnášala neistota, ktorá je v rozpore s princípmi právneho štátu? Alebo sa chce, aby tie nemocnice, ktoré zaniknú, obsadili súkromné zdravotné zariadenia, ktoré nám budú účtovať vysoké poplatky čo i len za vstup do ambulancie?
Pritom jedným z princípov právneho štátu, ktorý tiež chráni Ústava SR , je princíp právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní. Legitímnym očakávaním sa rozumie garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali.
Lepším riešením by bola adresnosť finančných prostriedkov získaných od občanov z verejného zdravotného poistenia. Prečo sa návrhom zákona nerieši cena zdravotníckeho výkonu? Prečo sa cena zdravotníckeho výkonu určuje dohodou, teda zmluvným vzťahom medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti? Za rovnaký zdravotný úkon v Košiciach sa zaplatí viac ako napríklad v Prešove.
Práve určenie optimálnej ceny za zdravotnícky úkon zákonom, prípadne podzákonným právnym predpisom je prioritou, ktorú musíme dostať do zákona. Ďalším návrhom je, aby Slovenská republika mala regulačný zdravotný úrad, ktorý by reguloval ceny zdravotníckych úkonov. Rovnako tiež je otázne, prečo nie sú štátne laboratória, ktoré vykonávajú biochémiu, prípadne iné laboratórne vyšetrenia biologického materiálu.