Každý človek hrá partiu bez protihry o život svoj,
aj najodvážnejších hrôza premkýna, keď nie koniec ďaleko.
Pešiaci, jazdci, strelci, veže, dámy, králi všetci rovnako
vojnu prehrávajú, v snahe vyhrať nevyhrateľný boj.
V ťažení nestratiť nič z majetku a svetského bytia,
predávajú najlepšie, najväčšie dni svojho žitia ničote.
To v tme sa stratí, nakoniec sa všetci stratia v temnote,
nuž prečo silu z tepien saje ten strach z újmy a hnitia?
Sme prach z prachu vzatý, len k tomu prachu predurčený,
čo drží nás teda pri zemi? Z čoho zlé obavy?
Čestný život a čestná smrť, nie prežívať ustráchaný!
Na slame neumriem, ani v posteli, umriem ja na koni,
za svätú pravdu večnej slobody šabľou spásaný.
Veď predsa smrť nie je najhoršia, horšie sú okovy.
Prvý sonet z mojej tvorby, rád by som uvítal Vašu konštruktívnu kritiku.
V podobe hovoreného slova nájdete na https://www.youtube.com/watch?v=qdfvFhyL5VA
Vladimír Zelník Hutiansky