Pri pohľade na vojnu na Ukrajine sa nám môže javiť, že proti sebe bojujú len nacisti a fašisti – „Putler“ bojuje s „banderovcami“. Je to súčasť naratívov, ktorými na nás cieli propaganda jednej či druhej strany.
V tejto súvislosti svoju osobnú vojnu s „nacizmom“ vedú aj naši poslanci NR SR – Ľuboš Blaha (Smer) a Miroslav Žiak (SaS). Kým Blaha vyzýva generálneho prokurátora a bezpečnostné zložky, aby konali v prípade pozdravu „Sláva Ukrajine!“, jeho kolega Mirko Žiak zase žiada zaradiť písmeno „Z“, ktoré používajú aj ruskí vojaci na Ukrajine, medzi extrémistické symboly. Len mne to pripomína film Blbý a blší?
„Denacifikácia“ je jednou z hlavných zámienok, ktorou sa Putin snaží vysvetliť Rusom a svetu svoj útok proti Ukrajine. Nie je to prekvapujúce. Putin z Ruska aktívne a cieľavedome buduje multikultúrny štát s identitou bez väzieb k etnickej príslušnosti a úspešne likviduje nacionalistické hnutia. Túto rétoriku použil napríklad v roku 2020 počas návštevy Izraela v prejave na oslavách 75. výročia oslobodenia Auschwitzu: „Musíme byť opatrní, aby sme nezmeškali okamih, keď sa začnú objavovať prvé klíčky nenávisti, šovinizmu, xenofóbie a antisemitizmu.“
Radikálna krajná pravica síce na Ukrajine pôsobí a jej podpora aj v súvislosti s konfliktom rastie, no aktuálne nemá prakticky žiadnu politickú moc a ani vplyv na riadenie štátu. Oveľa väčšie zastúpenie hnutí, ktoré sa označujú ako krajná pravica, by sme našli napríklad aj u nás. 🙂 Putinova propaganda a jej nekritickí konzumenti poukazujú aj na pozdrav „Sláva Ukrajine!“ ako na jednoznačný dôkaz údajného ukrajinského nacizmu. Aká je však jeho história?
Tu vidím podobnosť aj so slovenskými národnými symbolmi, ktoré sa naši progresívni spoluobčania taktiež snažia „denacifikovať“. Progresívni „experti“ z portálu Infosecurity.sk sa snažili urobiť z piesne „Hej, Slováci“ prejav fašizmu, pričom úplne odignorovali jej význam a históriu. Podobne to je aj s pozdravom „Sláva Ukrajine!“.
Najčastejšie sa uvádza, že tradícia pozdravu začína Tarasom Ševčenkom (1814 – 1861), spisovateľom, básnikom a významným predstaviteľom ukrajinského národného obrodenia. Ševčenko v básni Osnovjanenkovi (Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko – ukrajinský spisovateľ a novinár) použil toto slovné spojenie.
Toto spojenie sa začalo postupne rozširovať začiatkom 20. storočia. Pozdravy a heslá „Sláva Ukrajine“ sa objavovali medzi študentmi, ktorí založili Revolučnú ukrajinskú stranu (RUP) a aj počas revolúcie v roku 1905. Taktiež sa mal pozdrav používať aj medzi ukrajinskou diaspórou v Amerike. Najväčší rozmach nastal v období rokov 1917 – 1921 počas vyvrcholenia snáh o ukrajinskú nezávislosť v krátkej a nestabilnej existencii samostatnej Ukrajiny. Napríklad Symon Petljura (1879 – 1926), prezident krátko trvajúcej Ukrajinskej ľudovej republiky, vydal svojim vojakom rozkaz, ktorý obsahoval „Sláva Ukrajine!“
Z tejto doby sa zachovali rôzne varianty pozdravu aj s odpoveďami: Sláva Ukrajine – kozákom sláva! hetmanovi sláva! ukrajinským hrdinom sláva! atď. Po obsadení Ukrajiny boľševikmi v 20. rokoch sa pozdrav používal medzi ukrajinskými emigrantmi v Európe. Pozdrav „Sláva Ukrajine – kozákom sláva!“ používala aj exilová organizácia Ukrajinské slobodné kozáctvo (UWK).
Národný pozdrav celkom prirodzene prevzala aj Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) pod vedením Stepana Banderu, ktorá v 40. rokoch bojovala za samostatnosť Ukrajiny aj v spolupráci s Nemeckom. Pozdrav „Sláva Ukrajine – hrdinom sláva!“ bol organizáciou oficiálne prijatý v roku 1941. Treba dodať, že samotný Stepan Bandera bol pre rozpory s Nemcami do roku 1944 väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen a jeho dvaja bratia boli zabití v tábore v Osvienčime.
Po druhej svetovej vojne bolo používanie pozdravu a jeho variant komunistami tvrdo postihované ako prejav nacionalizmu. Ukrajinské organizácie v zahraničí ho však naďalej používali. S pádom ZSSR a nezávislosťou Ukrajiny v 90. rokoch pozdrav znovu naplno ožil. Na oficiálnej návšteve v Kyjeve v roku 1995 ho použil aj americký prezident Bill Clinton, čo svedčí o tom, že pozdrav nepoužívali len radikálni nacionalisti. Novú silu získal pozdrav s mohutnou vlnou nacionalizmu po majdane v roku 2014 a vojne na Donbase. Od roku 2018 je oficiálnym pozdravom ukrajinskej armády.
Áno, je pravda, že pozdrav používali aj tzv. banderovci. Tieto skupiny sa skutočne dopúšťali brutálnych zločinov, a to nielen proti Poliakom. Na druhej strane medzivojnové Poľsko nejednalo s národnými menšinami v rukavičkách a počas vojny poľskí partizáni v odvetných akciách zabili množstvo nevinných Ukrajincov. To, samozrejme, vraždy a zločiny oboch strán neospravedlňuje.
„Sláva Ukrajine“ je ukrajinský národný pozdrav. Je to jeden zo symbolov ukrajinského národného hnutia, a to už od 19. storočia až po súčasnosť. Z histórie pozdravu jasne vidíme, že bol používaný v rámci širokého ideologického a sociálneho spektra.
Ukrajinci, ale aj Rusi, sú pre nás blízke národy. Majú starobylý pôvod a právo na vlastnú samostatnú existenciu, ktorú by sme im nemali upierať! Postup národný = nacistický = zlý využívajú progresívni globalisti, ktorí sa aj u nás snažia potlačiť národnú identitu. Spomeňte si na rovnoramenný dvojkríž atď. Týmto postupom hrajú Blaha a ďalší nekritickí obdivovatelia Putina ich hru.