Svet pokoj zažíva, cvrčky nocou bezstarostne cvrlikajú,
a ja sám štekám, sám na ten mesiac o polnoci.
Dnu rozvrat mocnie, hyeny oslavu nehanebne vystrájajú,
a ja sám žijem, sám v tom nad čím nemám moci.
Svet ticho napĺňa, no už sa vlci prikrádajú
nehlasno, tichúčko. Traste sa, bežte baránci!
Už idú, už idú, všetky moje zmysly vykrikujú,
no oni prikovaní stoja, stoja ani z cínu vojaci.
Svet rev pretína, bojazlivých bezcitne trhajú,
neskoro bežať, keď chodia kosou kosci kosiaci.
Nik neskryje sa, nie je kam, potkany udajú,
neujde, neuchodí baránok, ani lev ustráchane prosiaci.
Svet krv pokrýva, na hostine vlci s hyenami hodujú,
len zo psa úžitku nemajú tí hanební votrelci.
Jediný nekričal, jediný sám bol z tých, čo bojujú,
jediný mrel s ranami na hrudi, nie ako zbabelci.
Druhá báseň z mojej tvorby, bol by som vďačný za Vašu konštruktívnu kritiku.
V podobe hovoreného slova nájdete tu: https://youtu.be/obEJPeJohC8
Vladimír Zelník Hutiansky