Ako tak pozorujem dianie na Ukrajine, nedokážem sa zbaviť pocitu, že celé riešenie geopolitického sporu medzi západom a východom je až nápadne podobné medicíne 21. storočia, ktorá má skôr tendenciu riešiť symptómy ochorenia, než dôvody jeho vzniku.
Sankcie totiž väčšinou neriešia príčinu problému, ale zvyšujú napätie medzi štátmi, a aj preto je nesmierne dôležité každé jedno sankčné opatrenie racionálne zdôvodniť a mať analýzu, ako bude daná sankcia vplývať na jej adresáta a taktiež na štát, ktorý sankciu uvaľuje.
To, čoho sme teraz svedkami, však nemá s racionalitou nič spoločné a ide iba o fanatické preteky od reality odtrhnutých politikov, ktorí sa predbiehajú v tom, kto zavedie väčšie množstvo sankcií proti Rusku a preukáže týmto gestom viac „solidarity“ s Ukrajinou.
Úvodzovky pri slove solidarita používam z toho dôvodu, že do vyhlásenia „špeciálnej operácie“ im bola Ukrajina v zásade ukradnutá a len ju živili klamlivými vidinami členstva v NATO. Takýto postoj dodával ukrajinským politickým špičkám nezdravú mieru sebaistoty, ktorá v konečnom dôsledku viedla k nezáujmu o rešpektovanie bodov stanovených v minských dohodách. Treba však dodať, že Minsk I a Minsk II neboli v zásade dodržiavané ani separatistami.
Predstavitelia západných veľmocí si, samozrejme, celý čas uvedomovali, že stav, v ktorom Ukrajinu udržiavajú nie je možné živiť donekonečna a hoci sa čas od času ozývali hlasy, ktoré dnešný scenár predpovedali, nebránilo im to v ignorácii tohto problému.
Sankcie, ku ktorým sa dnes aj Slovenská republika pridáva, pôsobia cynickým dojmom vzhľadom k faktu, že ich autormi sú spravidla práve tie štáty, ktorým neprekážali zverstvá odohrávajúce sa na území Ukrajiny od roku 2014 a ktoré (pri dostatku politickej vôle) mohli zabrániť prebiehajúcej vojne, resp. ju mohli aspoň skrátiť.
Dovolím si povedať, že súčasné sankcie nie sú nástrojom pre zastavenie vojny, ale sú príležitosťou ako oslabiť vplyv Ruska, čo v konečnom dôsledku môže mať práve opačný efekt.
Najhoršie na tom všetkom je, že negatívne dôsledky, ktoré so sebou sankcie prirodzene prinášajú, najviac pocítia bežní občania a pre tých najzraniteľnejších – dôchodcov a rodičov – môže byť ich efekt doslova devastačný. Odstavenie strategických surovín, od ktorých je SR závislá, môže ešte viac prehĺbiť priepasť medzi bohatou a chudobnou triedou. Väčšina štátov na východ od nás znáša strádanie ľahšie, pretože tam nie sú zvyknutí na také vysoké štandardy ako západní Európania, a teda ľahšie predýchajú absenciu nových iPhonov ako my 3 € za liter nafty (a ceny ostatných tovarov a služieb tým ovplyvnených).
Absurdné myšlienky o odpojení sa od ruskej ropy a plynu treba jednoznačne zavrhnúť. Mier nám neprinesú, zato zaručene spôsobia obrovské sociálne problémy a životné tragédie slovenských občanov.