Rodák z Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov) Štefan Boleslav Roman sa zapísal medzi tých slovenských emigrantov, ktorí v zahraničí zanechali veľkú stopu, no zároveň nezabudli na rodnú hrudu. Aj vďaka jeho prispeniu sa zo slovenského exilu stal jeden zo základných pilierov boja proti komunistickému režimu.
Okrem domácej výchovy stihol dokončiť len základnú školu. Štúdium na poľnohospodárskej škole prerušil. Ako šestnásťročný v roku 1937 s bratom Jurajom emigrovali do Kanady. Štefan tam najprv pracoval na farme v Port Perry, istý čas slúžil v kanadskej armáde a neskôr sa zamestnal ako robotník v automobilke General Motors v Oshawe.
Jeho životný príbeh bol silno poznačený národovectvom a gréckokatolíckou vierou. Pronárodné cítenie, ktoré si priniesol zo Slovenska, ale aj vieru mu pomáhali udržiavať a formovať slovenské národné organizácie a skupina gréckokatolíkov v Oshawe. Prostredie Kanady vnímal Štefan Boleslav Roman ako možnosť, ktorá človeku umožňuje slobodne konať v prospech národa.
Ako člen v osvedčených slovenských spolkoch v zámorí, prostredníctvom ktorých adresoval z pozície predsedu výboru Kanadskej slovenskej ligy list Medzinárodnej rade zahraničných ministrov naznačoval, že Roman sa zapíše do slovenských dejín prostredníctvom mimoriadnych zásluh.
Do povedomia sa dostal aj svojimi podnikateľskými aktivitami. Kúpil pozemky pri jazere Elliot Lake v štáte Ontario, na ktorých sa našli ložiská uránu a založil spoločnosť Denison Mines Ltd., v ktorej bol výkonným riaditeľom. Spoločnosť vlastnila najväčšie uránové bane sveta. Neskôr obchodoval s naftou, plynom, cementom i dobytkom. V roku 1978 ho zaradili medzi desiatich najúspešnejších podnikateľov Kanady. Roman bol na slovenský pôvod hrdý. Ako Slovák sa identifikoval aj pri rozhovore s Chruščovom. Zámorské i európske médiá o ňom vždy hovorili ako o kanadskom priemyselníkovi slovenského pôvodu.
Spoločne s ekonómom Eugenom Löblom napísal The Responsible Society (New York 1977). Kniha vyšla aj v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto 1983), píše sa v nej napríklad:
„Dúfajme, že raz nájdeme cestu k ekonómii, v ktorej bude človek centrom všetkých úvah, že vytvoríme sociálno-ekonomický systém v každom ohľade pre človeka a nie proti nemu! (…) Za zodpovednú spoločnosť považujeme spoločenstvo ľudí zodpovedných pred Bohom a Božími prikázaniami, človeka pred človekom a celou spoločnosťou. Ale tiež zodpovednosť spoločnosti a vlády pred národom.“
Vďaka svojmu vplyvu mal otvorené cesty do politických a cirkevných kruhov. Slovenskú otázku postupne dostával na zahraničné fóra s cieľom domáhať sa pre slovenský národ slobody a rovnoprávnosti s ostatnými národmi Európy. Kľúčovú úlohu v tejto otázke Roman potvrdil pri myšlienke vytvorenia Svetového kongresu Slovákov (SKS), pričom prevzal predsedníctvo kongresu. Jeho vtedajšie konexie vytvárali platformu pre úspešnú podporu slovenskej veci práve cez zjednotený exil – pod spoločnou strechou a so zjednotenými cieľmi.
Impulzom pre založenie SKS bola aj okupácia Československa v auguste 1968: „Keď sovietske tanky vtrhli na Slovensko a okupovali ho, uvedomili sme si, že len tak splníme svoju historickú úlohu, ak Slováci v zahraničí sústredia svoj boj a koordinujú svoju činnosť. Toto bola hlavná pohnútka a cieľ založiť Svetový kongres Slovákov.“
Na prvom stretnutí SKS sa prijala deklarácia, ktorou sa účastníci prihlásili k tradičným hodnotám slovenských dejín s medzinárodným presahom, kladne sa postavili k integračným procesom v Európe so žiadosťou, aby na tomto procese slovenský národ mohol participovať.
„Vyhlasujeme, že slovenská otázka je otázkou medzinárodnou. Preto žiadame pre slovenský národ medzinárodnú spravodlivosť, vyjadrenú plnou demokratickou štátnosťou,“ znel text deklarácie.
Na zrod SKS zareagoval kladne aj vtedajší prezident USA Gerald Ford: „Pre Slovákov v zahraničí nemôže byť lepšej veci, ktorej by sa zasvätili, ako pomáhať slovenskému národu za železnou oponou znovu nadobudnúť slobodu a samostatnosť.“
„Pod jeho (Romanovým, pozn.) vedením sa uskutočnili nielen generálne zhromaždenia SKS v Chicagu (1973), Ríme (1975), Washingtone (1978), Toronte (1981), New Yorku (1984) a opäť v Toronte (1987), ale aj osobitná politická recepcia v budove Senátu USA či prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente (EP). Delegáciu uviedol do parlamentu arcivojvoda Otto von Habsburg, ktorý zastával kladný postoj k snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť,“ píše o na svojich stránkach Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (USZZ).
Jedným z najvýraznejších úspechov SKS bolo 29-stranové memorandum o porušovaní ľudských práv Slovákov adresované prezidentovi Spojených štátov. Okrem slovenského národa javil záujem o celú strednú Európu. Na konferencii Za mier a slobodu v roku 1983 v Mníchove, ktorá bola usporiadaná práve z jeho iniciatívy a peňazí povedal: “Ak sme sa niečomu naučili z minulosti tak tomu, že moc despotických štátov netrvá večne. Môžeme si byť istí, že okovy, ktoré dnes zvierajú národy strednej Európy, budú jedného dňa zlomené a ich ľud bude slobodný.”
Roman sa obklopoval exilovými predstaviteľmi slovenskej inteligencie z oblasti literatúry, kultúry a vedy. Finančne podporoval vedecké konferencie, udeľoval štipendiá a ceny mladým slovenským talentom, financoval preklad kníh zo slovenských dejín do svetových jazykov a vybavoval knižnice.
Významne sa zaslúžil o vznik Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pri príležitosti 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti. Aj jeho zásluhou došlo v 60. rokoch minulého storočia k obnoveniu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Pričinil sa tiež o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte.
Pápež sv. Ján XXIII. udelil Štefanovi Romanovi v roku 1963 Rytiersky rad sv. Gregora Veľkého. V rokoch 1964-65 sa zúčastnil ako laický audítor na zasadaniach II. vatikánskeho koncilu. Svoje hlboké kresťanské presvedčenie a vzťah k rodnej zemi manifestoval financovaním katedrály Premenenia Pána v štvrti Markham, v Kanade, ktorá bola postavená ako desaťnásobná zväčšenina kostola z rodného Ruskova. V roku 1984 katedrálu posvätil pápež Ján Pavol II.
„Bol mojim učiteľom, mentorom, blízkym priateľom a spolubratom vo viere. Keď sme sa spolu modlievali, vôbec mu ako gréckokatolíkovi nevadilo, že som bol evanjelickým kňazom. Kto sa raz stal jeho priateľom, zostal nim na celý život a vôbec nezáležalo na jeho postavení či vzdelaní,“ spomínal na Romana reverend Dušan Tóth z Toronta.
Politbyro v Československu, kde prebiehala normalizácia, pozorne sledovalo aktivity Štefana Boleslava Romana. Československé veľvyslanectvá v USA a Kanade, spolu s generálnym konzulátom hodnotili činnosť Svetového kongresu Slovákov ako reakčnú s protičeskoslovenským a protikomunistickým zameraním. O činnosti SKS sa na Slovensku vedelo iba málo a jeho úspechy nedostávali v spoločnosti takmer žiadny mediálny priestor.
Štefan Boleslav Roman sa konca červenej totality, ani vyhlásenia samostatného štátu nedožil. Umrel náhle vo veku 66 rokov, 23. marca 1988 v Kanade, rok pred revolučnými udalosťami. Podľa reverenda Dušana Tótha zneli Romanove slová dva týždne pred smrťou takto: „Neodchádzam, len Božia Prozreteľnosť vie o hodine mojej smrti, o hodine Tvojej a každého z nás. Ja som položil základy a je len na tých, ktorí zostanú, aby na nich budovali a dokončili dielo, ktoré som započal. Potom sa totiž ukáže, či moja počiatočná námaha nebola zbytočná…”
Ešte počas života mu tri kanadské univerzity udelili čestné doktoráty a v Nemecku získal Európsku cenu Karola IV (1986). Federálna vláda v Kanade mu v roku 1988 udelila najvyššie vyznamenanie Order of Canada, no zomrel mesiac predtým, ako si ju mal prevziať. Po smrti bol ocenený mnohými vyznamenaniami in memoriam. Predsedníctvo SNR mu v roku 1990 udelilo Národnú cenu SR a v roku 1985 mu vtedajší prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža, I. triedy. Po Štefanovi Boleslavovi Romanovi je pomenovaná ulica v Bratislave-Petržalke a námestie v Trebišove. V roku 1990 sa v Novom Ruskove konala pietna spomienka na tohto rodáka. Zúčastnil sa jej aj biskup a kardinál Francesco Colasuono. V gréckokatolíckom chráme v Novom Ruskove mu bola odhalená pamätná tabuľa, ktorú dalo vyhotoviť Vlastivedné múzeum v Trebišove a Matica slovenská.
V roku 2021, kedy si pripomíname 100. výročie narodenia tejto významnej osobnosti slovenského exilu, niektoré inštitúcie a organizácie pri tejto príležitosti vykonali aktivity na Romanovu počesť: Slovenská pošta vydala 16. apríla 2021 poštovú známku. Národná banka Slovenska vydala súbor mincí a 4. októbra 2021 mu v Martine historicky prvú bustu na Slovensku odhalila Matica slovenská. Jej miesto je v matičnej Aleji dejateľov.
Štefan Boleslav Roman ešte posledný rok života šíril túto myšlienku: „Boj Slovákov za národné, kultúrne a politické práva nebol nikdy namierený proti právam iných národov. Teda ani proti právam Maďarov, ani proti Čechom. Sledoval jedine a výlučne vlastné slovenské záujmy, čo je povinnosťou každého vyspelého a kultúrneho národa. Slováci chceli vždy žiť s inými národmi v mieri a zhode. Nebolo ich vinou, že tvrdo museli zápasiť za uznanie svojho národného mena i za právo vládnuť si sami. Takéto právo je spoločným majetkom národov a nemožno ho jednému dopriať a druhému uprieť…“
Dokument o živote Štefana Boleslava Romana z dielne Matice slovenskej:
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
Zdroje:
a) Literatúra
Štefan B. Roman – Eugen Löbl: Zodpovedná spoločnosť, Americká základina Svetového kongresu Slovákov, 1983, s. 13-14.
b) Článok z novín:
MEZENCEV, Vladimír. 2021. Štefan Boleslav ROMAN chcel pre Slovensko demokratickú štátnosť : Uránový kráľ pochádzal zo Zemplína. In: Slovenské národné noviny. 2021, roč.36, š.8, s.13.
c) Internetové zdroje:
https://matica.sk/stefan-boleslav-roman-uranovy-kral/
https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2021-04/stefan-roman-sto-rokov-od-narodenia-laickeho-ucastnika-koncilu.html
Štefan Boleslav Roman, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov, sa narodil pred 100 rokmi
https://www.osobnosti.sk/osobnost/stefan-boleslav-roman-1526
http://www.novyruskov.sk/index.php?option=com_content&view=article&catid=1:latest&id=16:alias15
Zdroje obrázkov:
Titulná fotografia: Dokument o živote Štefana Boleslava Romana
1 https://www.uszz.sk/wp-content/uploads/2021/04/2-roman-a-grutka.png
2 koláž
3 https://en.wikipedia.org/wiki/Cathedral_of_the_Transfiguration_(Markham,_Ontario)#/media/File:Cathedral-Wikipedia-Consecration-1.jpg
4 https://www.uszz.sk/wp-content/uploads/2021/04/6-znamka.jpg
5 https://www.mint.sk/sites/default/files/product_images/stefan_boleslav_roman_numiteka.jpg
6 https://matica.sk/wp-content/uploads/2021/10/roman-11.jpg